V minulom článku sme sa bližšie pozreli na normu EN 388: 2016, ktorá špecifikuje požiadavky, metódy skúšania, značenie a informácie pre ochranné rukavice proti mechanickým rizikám, ktorými sú napríklad porezanie, či prepichnutie.
V dnešnom článku si priblížime normu EN ISO 374: 2016, ktorá špecifikuje požiadavky a metódy skúšania ochranných rukavíc proti chemikáliám a mikroorganizmom.
Norma EN ISO 374: 2016 – rukavice proti chemikáliám a mikroorganizmom
Vďaka technologickému pokroku vzniklo vo svete veľa nových pracovných odvetví, v ktorých sa používajú nebezpečné chemikálie s vysokou koncentráciou. Táto skutočnosť v kombinácii s takmer dennými oznámeniami o účinkoch spôsobených dlhodobou alebo krátkodobou expozíciou chemikáliám, ktoré boli kedysi považované za bezpečné, znamená, že sa neustále zvyšuje potreba minimalizovať náš kontakt s akoukoľvek látkou, ktorá môže mať nežiadúce reakcie na ľudské zdravie.
Práca s týmito nebezpečnými materiálmi vyžaduje dodržiavanie prísnych bezpečnostných postupov a používanie špeciálne navrhnutých ochranných prostriedkov. Pri práci s chemikáliami môže dôjsť k ich rozliatiu, čo môže ohroziť najmä ruky pracovníka. Preto boli vyvinuté špeciálne rukavice na ochranu pred chemikáliami.
Úroveň ochrany pracovných rukavíc nezávisí len na tom akú majú konštrukciu (t.j. dĺžka a vzdialenosť otvorov), ale aj ale aj od výberu materiálov použitých na ich výrobu, pretože musia byť odolné voči poškodeniu chemikáliou, proti ktorej sa vyžaduje ochrana.
Materiály používané vo vhodných rukaviciach na prácu s chemikáliami chránia ruku a tým, že bránia chemikáliám dostať sa do vnútra rukavice. Aby bol každý materiál účinný, musí nielen odolávať prieniku chemikálií cez jeho štruktúru, ale musí tiež odolávať degradácii chemikáliami, ktoré by viedli k poškodeniu, ako je popraskanie alebo prederavenie.
Európsky štandard pre rukavice na ochranu pred chemikáliami bol prvýkrát uverejnený v roku 1994 ako EN 374-1 a následne revidovaný v roku 2003. Súčasná revízia tejto normy je z roku 2016. Táto norma obsahuje terminológiu a požiadavky na výkon chemických ochranných rukavíc.
Jednou z hlavných zmien v norme je okrem penetračných a priepustných testov aj skúška degradácie pre všetky chemické ochranné rukavice. Povinnosť testovať chemické ochranné rukavice v súlade s normou EN 388:2016 bola však odstránená. Toto je teraz voliteľné pre výrobcov rukavíc, ktorí chcú, aby ich výrobok spĺňal chemickú aj fyzickú ochranu.
Prenikanie
Prenikanie je proces, pri ktorom chemikálie prenikajú materiálom rukavice na molekulárnej úrovni.
Niekedy dochádza k prenikaniu bez akýchkoľvek fyzických zmien materiálu, akými sú napríklad praskanie alebo zníženie elasticity, takže materiál sa môže zdať nepoškodený, aj keď neposkytuje dostatočnú ochranu.
Pri použití ochranných rukavíc sú dôležité materiály, z ktorých je rukavica vyrobená, najmä hrúbka je dôležitým faktorom. Napríklad jednorazová latexová rukavica často poskytuje bariérovú ochranu len proti zriedeným vodným chemikáliám, zatiaľ čo neoprénová, alebo PVC rukavica ochráni Vaše ruky aj pred organickými rozpúšťadlami (metanol, acetón,…).
Skúška prieniku zahŕňa vystavenie vonkajšieho povrchu vzorky chemikálii v dvojdielnej bunke, pričom cirkuluje inertný plyn alebo kvapalina cez druhú časť bunky. Počas testu sa meria množstvo testovanej chemikálie, ktorá preniká do zberného média, až kým sa nedosiahne vopred určená rýchlosť prenikania. Zaznamenáva sa čas tejto skutočnosti, ktorý sa nazýva rezistenčný čas, ktorý určuje stupeň odolnosti materiálu.
Ako môžete vidieť na obrázku, ochranné rukavice sa rozdeľujú na 3 typy, podľa rezistenčného času.
- TYP C – rezistenčný čas je do 10 minút na aspoň jednej testovanej chemikálii
- TYP B – rezistenčný čas je do 30 minút na aspoň troch testovaných chemikáliách
- TYP A – rezistenčný čas je do 30 minút na aspoň šiestich testovaných chemikáliách
Zoznam chemikálií, ktoré sa používajú pri testovaní:
- metanol
- acetón
- acetónitril
- dichlórmetán
- sírouhlík
- toluén
- dietylamín
- tetrahydrofurán
- etyl acetát
- n-heptan
- 40% hydroxid sódny
- 96% kyselina sírová
- 65% kyselina dusičná
- 99% kyselina octová
- 25% amoniak
- 30% peroxid vodíka
- 40% kyselina fluorovodíková
- 37% formaldehyd
Penetrácia
Pri testovaní v súlade s EN 374-2 nesmú ochranné rukavice presakovať. K netesnosti môže dôjsť pri nedokonalostiach v rukavici, ako sú dierky alebo chyby vo švoch.
Skúška EN 374-2 pozostáva z dvoch častí – skúška úniku vzduchu a skúška úniku vody.
Na skúšku úniku vzduchu je rukavica ponorené do vody a jej vnútro je natlakované vzduchom. Únik je možné zistiť tak, že sa objaví prúd bublín na povrchu rukavice.
Podobný princíp sa uplatňuje pri skúške na únik vody. Pri tejto skúške je rukavica naplnená vodou a akékoľvek netesnosti sú zistené výskytom vodných kvapiek na vonkajšom povrchu rukavice.
Degradácia
Degradácia je proces, ktorým dochádza k zmene materiálu. Pri degradácii rukavíc dochádza k odlupovaniu, puchnutiu a tvrdnutiu materiálu rukavice.
Ak je ochranná rukavica dlhšia ako 400 mm a bola vykonaná skúška priepustnosti na manžetách aj na dlani, musí sa vykonať test na degradáciu aspoň pre oblasť, ktorá dosiahla najnižší výsledok priepustnosti.
Princípom testu degradácie je, že zmena odolnosti materiálu proti prepichnutiu sa meria po nepretržitom kontakte vonkajšieho povrchu s chemikáliou. Sila potrebná na pretlačenie ihly cez materiál rukavice sa meria pred aj po vystavení rukavice chemikálii.
Ochranné rukavice proti mikroorganizmom
Mikrobiologické látky sú, kvôli ktorým sú potrebné ochranné rukavice, sú baktérie, vírusy alebo huby.
Všetky rukavice, ktoré sú označené ako ochranné rukavice proti mikroorganizmom, musia prejsť penetračným testom úniku vody a vzduchu.
Rukavice, ktoré ponúkajúce ochranu pred vírusmi musia ďalej prejsť penetračným testom podľa ISO 16604: 2004 “ Stanovenie odolnosti ochranných odevných materiálov proti prieniku patogénov prenášaných krvou.“
Táto testovacia metóda používa mikróby za podmienok nepretržitého kontaktu s kvapalinou. Stanovenie ochranného odevu „vyhovuje / nevyhovuje“ je založené na detekcii prenikania vírusu pri špecifickom hydrostatickom tlaku pomocou testovacieho zariadenia ISO 13994.
